Veľký Ďur
| Veľký Ďur | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 180 – 200 m n. m. |
| Súradnice | 48°12′26″S 18°26′45″V / 48,2072°S 18,4457°V |
| Rozloha | 22,02 km² (2 202 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 332 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 60,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1205 |
| Starosta | Peter Benko[3] (nezávislý) |
| PSČ | 935 34 |
| ŠÚJ | 502936 |
| EČV (do r. 2022) | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Veľký Ďur Hlavná 80 935 34 Veľký Ďur |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 036/633 17 01 |
| Fax | 036/639 74 31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Veľký Ďur | |
| Webová stránka: velkydur.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Ďur je obec na Slovensku v okrese Levice. Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Horného a Dolného Ďura a Rohožnice.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v Levickom okrese. Leží vo východnej časti Hronskej pahorkatiny v doline Ďurského potoka. V chotári je štátna prírodná rezervácia Patianska cerina.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Obcou preteká Ďurský potok a nachádza sa v nej Ďurský rybník. Ďurský potok (dĺžka 8,47 km) pramení severne od obce Horný Ďur, ústi do Hrona južne od Kalnej nad Hronom.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa delí na tri časti, ktoré v minulosti existovali samostatne:
- Horný Ďur
- Dolný Ďur
- Rohožnica
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločné dejiny častí obce
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé písomné stopy o obci sú z roku 1230, kde bol pri mene držiteľa spomenutý názov Geurud Mochuna. V roku 1298 je rovnaký zápis v testamente nachádzajúcom sa v Ostrihome, v roku 1329 na výsadnej listine možno nájsť zmienky týkajúce sa rodiny Győrödi, v roku 1370 bola jedenkrát nájdená poznámka o troch Győrödről-Ďúradoch, aj keď dnes vieme len z dvoch obciach s názvom Győröd -Alsó a Felső (Horný a Dolný), predtým označované Kis a Nagy Győröd. Držba týchto obcí je spojená s majiteľmi panstva Levice.
Roku 1321 Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi Karolovi Róbertovi. V roku 1330 po atentáte na Karola Róberta ho dostal jeho syn Peter. V roku 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval Levický hrad a hradné panstvo Ladislavovi zo Šaroviec (Ladislaus de Saro), predkovi rodiny Levických. Roku 1396 syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako Peter z Levíc (de Leva).
V roku 1412 dal kráľ Žigmund listinou nova donátio ad reá Istvánovi a Jánosovi Imreovcom obce nazývané Győrödi do budúcej držby; ale už v roku 1419 bol ako držiteľ obce s názvom Nagygyőrödi uvedený Pobor István – zeman z Ďúra (Győr).
V roku 1434 sa krajom prehnali husiti, vypálili Levický hrad, pričom boli zničené archívne materiály a výsadné listiny zemanov, a spustošili okolité obce.
Listina z roku 1506 uvádza Lévaia a Harasztiaka ako hospodárov v obci, pričom názvy obcí boli uvedené ako Gyevrevd.
V roku 1573 Turci zničili dedinu, v roku 1615 boli ako majitelia obce spomínaní aj Forgáčovci, v roku 1663 obec znova prepadli Turci. 29. októbra 1663 tu táboril Mihail Apaffy I., princ z Transylvánie (1632 – 1690). V rokoch 1709 – 1710 v meste Levice a v okolítých obciach vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.
Po Rákoczyho povstaní panstvo vlastnili Esterházyovci a Schoellerovci, ale Malý Ďúrad patril rodinám Zichyovcov a Péli Nagyovcov. V tej dobe, Velky-Gyurad, mal 330 obyvateľov. V roku 1886 celá dedina vyhorela.
Hranicou obce je Patyi puszta, ktorá bola kedysi samostatnou obcou a tiež patrila k panstvu Levice. Už v roku 1321 nájdeme písomné záznamy, keď ju kráľ Karol daroval Michalovi, v roku 1423 patrila ďúradskej rodine Pobor, neskorším zemanom z Ďúra (Győr). V roku 1527 bola uvedená medzi zničenými dedinami. K Győrödu patrila osada Bárcz, ktorá bola potom samostatnou obcou.
Horný Ďur
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr, doloženej v rokoch 1205 – 1235 ako Geurud Superior, neskôr Geurud eccelesiastica, Geurud Superior (1278), Maly Gyurad (1773), Maly Jurad (1808), Horný Ďúrad (1920) a Horný Ďur (1948), maď. Felsőgyőröd.
Podľa záznamov z listín z roku 1298 v maďarskom meste Esztergom patrila sem ešte aj tretia obec Geurud Mochuna, všetky 3 mali spoločného majiteľa. Zmienky o tretej obci sú aj z rokov 1329 a 1370 i keď dnes vieme iba o dvoch "Győrödöt" Horný a Dolný, sú signály aj pre tretí, lebo sa ukázalo, že z hľadiska držby je ich história do značnej miery rovnaká.
Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku.
K obci patrili osady Chladnov a Galiba, nachádzajúce sa v blízkosti Mochoviec, doložené v II. a III. vojenskom mapovaní Uhorska v rokoch 1819 – 1869 ako panstvo Kegleviča. Obývané boli približne do roku 1980, dnes sú už opustené.
Na juhovýchodnej strane za obcou vedľa cintorína je Pamätník padlým z roku 1919. Pred budovou bývalej jednotriednej základnej školy stojí drevená zvonica. Za obcou smerom na Rohožnicu je kaplnka Panny Márie Lurdskej.
V obci môžeme vidieť zvyšky tradičnej ľudovej architektúry, a to napríklad studne kryté strieškou vo dvoroch (hlavne pri hlavnej ceste z Vrábeľ do Levíc).
Dolný Ďur
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr. Je doložená od roku 1274 ako Geurud, neskôr Welky Gyurad (1773), Welký Jurad (1808), Dolný Ďúrad (1920), Dolný Ďur (1948), maď. Alsógyőröd.
Patrila zemanom z Ďúra a od roku 1506 panstvu Levice. V roku 1574 zničili obec Turci. Obec mala poľnohospodársky ráz. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Rohožnica
[upraviť | upraviť zdroj]Existencia obce je doložená od roku 1290 ako Gekenus, neskôr Gekynes (1322), Gekemus (1340), Ďekýneš (1808), Dekeneš (1920), Rohožnica (1948), maď. Kisgyékénes.
Patrila zemanom z Kálnej, v roku 1496 zemanom z Trávnice, od r. 1512 paulínom z Veľkých Loviec, koncom 18. storočia verejným základinám. V r. 1663 ju vyplienili Turci. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku
Zaujímavosťou v obci je ložisko drevného opálu z mladších treťohôr nachádzajúce sa na pravom brehu Ďurského potoka, neďaleko vodnej nádrže.
Osada Barc
[upraviť | upraviť zdroj]Písomná zmienka pochádza z roku 1273. Patrila rodine Hunt-Poznanovcov a ostrihomskej kapitule.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol svätého Martina v časti Dolný Ďur, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1723. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, spomínanej už v roku 1332. Od roku 1655 bol kostol kalvínsky, v priebehu protireformácie striedal majiteľov až sa stal definitívne katolíckym v roku 1714. Interiér je plochostropý, svätyňa je zaklenutá lunetovou klenbou. V priebehu 19. a 20. storočia bol niekoľkokrát opravovaný. Zariadenie kostola je novodobé.[4] Fasády kostola sú členené lizénami, veža je ukončená zvonovitou helmicou.
- Poľovnícky kaštieľ v Dolnom Ďure, dvojpodlažná secesná stavba na nepravidelnom pôdoryse zo začiatku 20. storočia.[5]
- Stĺp sv. Trojice, klasicistické súsošie zo začiatku 19. storočia. Nachádza sa pri katolíckom kostole.
- Socha sv. Floriána z roku 1888.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Július Alexander Ledenyi-Ladziansky (* 1903 – † 1943), lekár-anatóm, vysokoškolský pedagóg, tvorca slovenskej lekárskej terminológie
- Eduard Vladimír Tvarožek (* 1920 – † 1999), esperantista, básnik a prekladateľ
- Viliam Obert (* 1940 – † 2005), literárny vedec a spisovateľ, vysokoškolský pedagóg
- Ján Váňa (* 1940), generálporučík vo výslužbe, veliteľ 10. leteckej armády / 1. zmiešaného leteckého zboru (1990 – 1992), vojenský a letecký pridelenec v Česku (1993 – 1997)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Veľký Ďur - Kostol sv. Martina [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
- FEJÉR, G. (ed.): CDH V/2, s. 118 – 120. Turistika_cyklotrasy_dolne_pozitavie2
- BÁTORA, J.: Archeologické nálezy z Veľkého Ďúra. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1975. Nitra 1976, s. 30 – 41.
- BÁTORA, J. – ILLÁŠOVÁ, Ľ.: Skameneliny z okolia Mochoviec. Krásy Slovenska č. 9 – 10.1996, s. 1 (50%)
- Bars vármegye monográfiája szerint "Alsógyőröd Maďarké cirkevné encyklopédie Wikipédia.hu MOL DL 58 410;
- II. a III. vojenské mapovanie Uhorska v rokoch 1819 – 1869
- http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/119874/start/-1
- http://oldmaps.geolab.cz/map_viewer.pl?z_height=330&lang=en&z_width=700&z_newwin=1&map_root=3vm&map_region=75&map_list=4761